Geniálny Amedeo (2013)

„Geniálny Amedeo“ – každému pracovníkovi nášho zariadenia tento názov už čosi pripomína. Pre jedných je to pracovný zhon okolo prípravy vernisáže, pre iných príjemná spoločenská udalosť v krásnom prostredí vinotéky Regius vo Vajnoroch – 19.6.2013.

Keďže táto vernisáž sa konala už po štvrtýkrát, je pravdepodobné, že sa stala tradíciou. Tak ako prítomnosť Patrície Jarjabkovej Garajovej ako moderátorky a pána Mózu ako hlavného dražiteľa, tak aj celoročnou prácou arteterapeutov Renáty Frešovej a Michala Kraloviča.
Umelci tvoria pre svoju radosť, je to ich spôsob vyjadrenia reality, komunikácia s okolím prostredníctvom vizuálnych vnemov. Mnohí naši klienti spĺňajú v tomto duchu pomenovanie „umelec“. Minimálne v tento deň si ho užili so všetkou slávou.
Adrián Slezák – jeho doménou sú reprodukcie známych maliarov, v ktorých sa odráža  svojské ponímanie okolitého sveta a originálne videnie danej predlohy. Majstrovsky sa zmocní  portrétu, aktu, krajiny, zátišia, či  abstraktnej témy.
Lukáš Boskovič s húževnatosťou zápasil pomocou štetcov s veternými mlynmi a vyhral. Dôkazom je nejeden pekný obraz, ktorý namaľoval.
Linda Bošelová – „Jeden deň jesene“ na Vás dýchne atmosférou oberačiek, keď sa po drevených stoloch v záhrade kotúľajú jabĺčka a džbánky na plôtikoch tancujú a hrkocú pod taktovkou vetra.
Mojmír Cikrai vsadil na kvetinovú tematiku. S odtlačkami kúskov nastrihanej špongie vytvoril výrazné kvetinové motívy.
Do maľovania sa vyslovene zahryzol Ivan Čietek. Zobral to vážne, veľmi sa mu chcelo a  spravil aj kus peknej výtvarnej práce.
Sandra Ebringerová zachytila prchavý moment a namaľovala svoju radosť z balónov, ktorými ju prekvapili v skupine na jej narodeniny. Bolo ich niekoľko desiatok. Z obrazu už zväčša odleteli, ak sa naň rýchlo pozriete tak ešte nejaké zazriete.
Miro Hudl obľubuje slniečka a kreslí ich na sto spôsobov. Hoci miernym usmernením sa dokáže posunúť aj trošku inam a slniečka necháva na chvíľu zapadnúť.
Táňa Lacíková mala z tvorby v ateliéri veľkú radosť. Vďačne si nechala poradiť a vytrvalo a schuti maľovala. Červené rozkvitnuté kvety spolu s lastovičkami za ňu tú radosť rozpovedia.
Obrazy Peťa Lišku vznikali postupom času. Jednotlivé vrstvy farieb na plátna nanášal v priebehu niekoľkých týždňov. Je v nich jeho nálada, aktuálne rozpoloženie, únava aj excitované stavy. Sú odpoveďou na otázky, ktoré sme mu nikdy nepoložili.
Katka Sekáčová „zahviezdila“ už na minuloročnej výstave a svoj talent potvrdila aj na Výtvarnom salóne v Nitre v roku 2012, víťazstvom v kategórii „Kresba a maľba“. Roztomilé zvieratká sú opäť na výlete.
Na to všetko sa usmieva „Indiánske slnko“ Andreja Vajdu a z kostolnej veže zvoní zvon. Bim-bam-bom…tak zase o rok.

Text: M. Kralovič, J. Čajágiová