Modrý bublinkový deň (2018)

Modrý bublinkový deň

alebo

Svetový deň povedomia o autizme

2. apríl je tým dňom, kedy svet viac počúva o autizme, budovy sa vysvietia na modro, porozpráva sa o tom, čo je pre tieto deti typické a aký je život s dieťaťom s autizmom….v podstate sa informuje verejnosť o tom, že aj títo ľudia sú medzi nami…často to takto končí…málokto si vie predstaviť aké to naozaj je a aké starosti s touto diagnózou prichádzajú….my to ale vieme a tento rok sme to tiež vymysleli na modro….teda…pridali sme sa na modro….

Ale zobrali sme to z inej strany….z tej pozitívnej a zábavnej a veselej…a venovali sme to našim deťom…a ich rovesníkom…a ich rodičom…

V piatok, 6. apríla, bol náš Modrý deň a pridali sme k tomu Bublinový festival a vznikol náš jedinečný Modrý bublinkový deň.

Úvod patril našim kamarátom zo škôlky Damborského. Tentokrát sme ich pozvali a oni prišli ku nám. Po krátkom privítaní a úvodnom zazvonení zvoncom sme spustili spoločné veselenie sa v modrej farbe.

Obrovský farebný padák spojil všetkých – veľkých aj malých, našich aj susedov zo škôlky, v kočíkoch aj na nôžkach. Každý sa pridal ako vedel, ako chcel, ako sa mu páčilo…..a verte, že sa páčilo ? …

Po hrách s padákom sme sa dostali k bublinkám….malým, veľkým, guľatým, oválnym ale aj obrovským bublinám…celú záhradku na Zúbka sme zaplnili bublinami, ktoré niektorí naháňali a iní vytrvalo vyrábali….a zvládali to ozaj všetci….a užívali si to ozaj všetci…

Poobede sa k nám pridali aj rodičia….dali si kávu, priniesli dobroty, vyskúšali vyrábať bublinky, sledovali svoje deti na ihrisku, porozprávali sa s terapeutmi, pridali sa ku hre s plachtami….

Keď sa obzriem za týmto dňom, zohrieva ma príjemný pocit…v jeden deň sa nám podarilo vyčariť úsmev na tvárach všetkých…spojili sme škôlkárov z Damborského s našimi deťmi pri spoločných hrách, veľkáči z Lipského prišli pozrieť malkáčov na Zúbka a urobiť zopár bublín, rodičia sa stretli s inými rodičmi a aj s nami – terapeutmi….

a aj my sme si to užili inak – na záhradke a na modro ?…trošku s komunitou a trošku len medzi nami…niekedy sa veľké veci udejú na malom kúsku sveta…a verím, že to nebolo naposledy ?

Text: K. Hollá, Foto: J. Farkašová