Rozlúčka s p. riaditeľkou Ing. Editou Kruzslíkovou (2018)

„Loď ktorá sa plaví do neznáma, stratí svoj smer ak ju opustíš, čaká preto, že ju práve ty nezradíš,

tak ešte chvíľu zostaň, chvíľu zostaň, kým tu máš priateľov.

Tú loď čo sa plaví do neznáma, kapitán už dávno opustil, zachránia ju ľudia, ktorým nikdy neveril,

tak ešte chvíľu zostaň, chvíľu zostaň, kým tu máš priateľov.

Lodi ktorá pláva do neznáma, rieka zablúdiť nedovolí, každý deň z tej rieky piješ nádej a česť,

tak ešte chvíľu zostaň, chvíľu zostaň, kým tu máš priateľov.

Práve v tejto chvíli svet sa na nás díva, stále nám, stále nám verí.

Všetko je už dávno vpísané vo hviezdach, že naša loď sa k moru doplaví.“

Slová tejto piesne od skupiny Tublatanka sa 4. apríla 2018 spevom i hrou na gitare prostredníctvom Michala Kraloviča niesli našou jedálňou. Nimi inšpirovaná bola i Janka Čajágiová vo svojom trefnom a precítenom príhovore. Veršotvorný talent nezaprela Monika Bárdošová a svojimi poetickými slovami prispela k  umocneniu celkovej atmosféry vťahujúcej nás cez slzy i smiech do spomienok i momentálnej reality.

Nielen zamestnanci, ale i rodičia, klienti, priatelia i spolupracovníci z rôznych oblastí mali možnosť sa prísť rozlúčiť s našou odchádzajúcou p. riaditeľkou, a vzájomným stretnutím tak vytvoriť spoločenstvo spájajúce minulosť i prítomnosť, a veríme, že i budúcnosť nášho zariadenia.

Text: A. Forgáčová, foto: E. Forgáč