Internationales Sportfest Berlín

Tento rok sa konali na menšom atletickom ihrisku, ale stále bolo dostatočne veľké. Naše zariadenie, ale aj celé Slovensko reprezentovali naši kamaráti zo zariadenia podporovaného bývania – Klárka, Beatka, Peťa, Janko a Laci. Sprievodcami na tejto akcii bol určite dôležitý náš výborný vodič Jaro, Monika a Jakub.
Odchádzali sme v piatok ráno o 7.30 z Hontianskej a po únavnej ceste (kolóny, prehánky a prestávky) sme v neskorých popoludňajších hodinách dorazili do cieľa – tento krát to nebolo naše známe miesto v parku pri jazere, ale priamo v centre Berlína v hosteli.
Prvé prekvapenie nastalo, keď sme zistili, že ostatní účastníci si už inak prerozdelili izby a nám ostala veľká izba pre 8 osôb so 4 poschodovými posteľami. Tak sme zložili matrace na zem a pripomenuli časy táborové. Po miernom šoku sme skonštatovali, že veď sa len vyspíme, bolo tam čisto a kúpeľňu sme mali na izbe. Za odmenu nám bolo výborné posedenie v „Pirát“ bare, kde sme sa dozvedeli, že všetci hostia museli mať rezervácie na stôl, inak sa tam ani nedostali, ale nás usadili. Na prianie dievčat sme si dali výbornú pizzu. Personál bol veľmi milý a trpezlivý, kým som pretlmočila jednotlivé požiadavky. A na záver nebol ani problém s platením, každý si mohol za asistencie sám zaplatiť. Krátkou prechádzkou sme sa presunuli do ubytovania a v rámci možnosti sme sa vyspali.
Po chutných a výdatných raňajkách sme sa presunuli k štadiónu a čas pred registráciou sme využili na nákup v našom známom obchodíku „ Za drobné“.
Medzinárodná športová oslava bola zahájená pochodom športovcov po okruhu ihriska za sprievodu živej dychovej hudby. Po príhovore sa začalo športovanie: beh na 50 m, beh na 30 m cez prekážky, skok do diaľky, hod guľou, hod loptou do diaľky, kopanie na mini-bránku, kopanie na veľkú bránku, hod na cieľ do koša, fitnes okruh. Princípom pretekov je „Šport, hra a zábava“ a naši športovci podávali maximálne výkony, za čo im ďakujeme. Každý športovec dostal diplom a medailu, s ktorou sa hrdo fotili. A nebyť nepríjemnej situácie, kedy nám dvaja „kmíni“ rozbili bočné sklo na aute a chceli nás vykradnúť, bol by to úžasný zážitok. Možno práve cigaretová prestávka s Kajkou (fajčí sa mimo areálu ihriska) nás zachránila pred vykradnutím. Pretože keby sme tam nestáli a Jaro by nešiel odniesť veci do auta, tak by to nikto ani nepočul ani nezbadal. Policajti síce prišli rýchlo, ale zlodeji sa rozbehli každý na inú stranu a nemali sme možnosť ich dobehnúť. Sklo sme polepili a následne sme sa presunuli na slávnostné vyhodnotenie s diskotékou v dome Lebenshilfe, kde sme odovzdali darček našim kamarátom a organizátorom týchto hier Stanke a Stefanovi Schenckovcom.
Na ďalší deň sme si ešte pozreli Brandenburskú bránu, fontánu a potom smer Bratislava. Cesta späť bola lepšia – až na niekoľko riadnych prietrží sme nemali žiadne kolóny. A vo večerných hodinách sme zastavili na Hontianskej – všetci unavení, ale spokojní.
Text a foto: M. Bárdošová