Rozložili sme si stánok ako zvyčajne a prebehli prvé debaty s ľuďmi. Keď v tom k nám pristúpilo dievčatko. Mysleli sme si, že je maximálne 17 ročné mladé dievča. A zaujali ju naše bábiky. Nevedela z nich spustiť oči. Stála tam a pozerala. Pozerala desiatky minút. Všetky 4 vzala na ruky a pri jednej jej výraz náhle znežnel. Dívala sa jej dlho bez prestania do očí. A bolo v nich vidieť obrovskú lásku, takú, akú len ona vedela dať.

Anička, ako sme neskôr zistili, má už 33 rokov. Prišla pomôcť svojej mamine predať pár balíčkov oblatiek a zarobiť si nejaký peniaz nazvyš pod stromček. Bábika Aničku natoľko opantala, že sme ju usadili k blízkemu stolu a so slzami sme z opodiaľ sledovali ako Anička sedí a pozerá bábike stále do očí a nežne ju hladká. Mamina Aničky povedala, že nechápe čo sa práve deje. Že Aničku nespoznáva. My sme však dobre vedeli, čo sa práve deje. Bábikoterapia v priamom, i keď trochu intímnom prenose. Bábika robila presne to, čo robiť má. Navodzuje pocit upokojenia, bezpečia, potreby sa o ňu postarať, zmysluplnosti života a krásnych spomienok či pocitov.

Zavolali sme preto Janke a Sise a povedali im o tom, čo sa tu práve deje. A to, čo sme v kútiku srdca dúfali, sa aj stalo. Povedali nám, aby sme jej ju darovali. Že nám sa dobro vráti inak a vlastne….ono sa nám vracia už dlho a neustále.

Aj keď nás takéto bábiky, ktoré si nechávame robiť na mieru stoja dosť, cítili sme, že Anička ju potrebuje. A žiadne peniaze na svete nenahradia ten pocit, aký nám to dalo.

Anička tomu dlho nechápala, že Izabelka ide s ňou naozaj domov. Jej mamina tomu nechcela uveriť. Čo s jej dcérou bábika robí a že ju práve dostala! Okolité stánky boli dojaté spolu s nami.

Sme tak vďačné, že naša práca je zároveň naším poslaním a že láska k tomu, čo robíme, sa nedá vyvážiť žiadnou výplatou.“

Dáška & Evka