Scénická žatva Martin (2013)
Ak ste našu novú hru videli, alebo ste o nej len čo-to čítali, či počuli, isto budete súhlasiť, že sa nejedná o bežné predstavenie. Nejde len o výnimočné herecké obsadenie, ale hlavne o špecifickosť témy, ktorú prezentuje. Boli to práve oni, naši herci, ktorí inšpirovali tematické zameranie celej inscenácie. V tejto fáze sme si však neboli istí, do akej miery je výstup pred bežným publikom tým správnym krokom. Veľmi jednoducho sa mohlo stať, že samotný zážitok z predstavenia (tak pre herca – reakcia divákov, ako aj pre diváka – reakcia na inscenáciu) by bol natoľko intenzívny, že by narobil viac škody ako osohu. Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli hľadať odpovede na tieto a im podobné otázky v komunite pre nás blízkych a spriaznených duší, na ktorých sme si potajomky otestovali prvé reakcie…
Podarilo sa. Vlastne, ešte stále nie na sto percent presvedčení, no zato mnohými povzbudeniami vedení, sme sa rozhodli opustiť prístav a vyplávať do súťažných vôd amatérskeho divadla, vôd pre nás dosiaľ nepoznaných. Asi takto nejako sa to začalo… Všetko ostatné už poznáte. Navštívili sme Senec, Pezinok, Levoču a nakoniec aj Scénickú žatvu v Martine (27. – 31. augusta 2013).
Apropo, Scénická žatva. Len ťažko sa opisujú pocity z miesta, o ktorom kolujú mnohé príbehy a kde sa zrodilo veľké množstvo legiend. Z miesta, o ktorom sme doposiaľ len počuli a snívali: „Možno raz to zažijeme na vlastnej koži a uvidíme na vlastné oči…“ Legendy neklamali. Aj keď bolo cítiť miernu krízu a z mnohých strán sa ozývali hlasy volajúce po zmene, ktorá však, ako dúfame, nezatrasie základmi tak výnimočnej prehliadky, akou Scénická žatva je. Veď aj zahraničie nám môže závidieť systém prehliadok združujúcich a zastrešujúcich amatérsku scénu na Slovensku. Ale nie o tom som chcel.
Bol to zážitok nad zážitok. To, čo sme prežili s naším divadlom počas tohto roku si odnášame na celý život. Ďakujeme, Scénická žatva. Rovnako ĎAKUJEME všetkým, ktorí nás v tichosti sprevádzali počas celej plavby.
Text a foto: E. Forgáč